Energia zo slovenských domácností by dokázala poháňať vesmírnu raketu

 

Slovensko doteraz vo vesmíre veľa vody nenamútilo a nielen preto, lebo mimo Zeme je voda veľká rarita. Máme jedného kozmonauta a v kozme jednu maličkú družicu. To je asi všetko, čo sme vo vesmírnom priestore doposiaľ dosiahli.

Na Slovensku však máme potenciál. Na zbytočné prekurovanie domácnosti minieme toľko energie, že nahromadená by stačila pokojne aj na štart rakety na Mesiac. Takže ak zefektívnime vykurovanie vo svojich domoch a bytoch, zo Slovenska by sa mohla stať vesmírna veľmoc. Ako na to? Jednou z ciest je zónová regulácia vykurovania. Ale poďme pekne po poriadku.

 

Cesta na Mesiac sa začína v obývačke

Priemerná štvorčlenná rodina v rodinnom dome s podlahovou plochou 120 m2 potrebuje na vykurovanie plynom asi 13 500 kWh ročne. So zónovou reguláciou vykurovania od innogy by mohla ušetriť až 30 % energie, čo je asi 4 000 kWh. Ak si vezmeme, že na Slovensku máme asi 900 000 domov, ročne by sme dokopy mohli ušetriť 3 600 GWh.

 

Je 3 600 GWh veľa alebo málo? Najlepšie bude ukázať si to na príklade: 3 600 GWh, alebo v prepočte asi 13 000 TJ (terajoulov), ušetrených ročne vďaka zónovej regulácii vykurovania na Slovensku by Boeingu 737 stačilo na to, aby lietal cez Atlantik 1x denne 365 dní v roku počas 35,5 roka. A priemernému autu by 13 000 TJ vystačilo na bežnú prevádzku počas 260 000 rokov.

Ak nie ste fanúšikmi cestovania, máme aj iný prepočet. Spomínané množstvo energie by teoreticky stačilo pokryť ročnú spotrebu energie v krajinách ako napríklad Namíbia či Botswana. Bahamy by z našich úspor vedeli fungovať dva roky a Kongo, Barbados či Guinea aj štyri. A napríklad Cookovým ostrovom by to vystačilo na viac než 100 rokov.

Máme rezervy

Nezabudnite, že zatiaľ sme iba pri teoretickej úspore domov. Keby sa pridali aj slovenské domácnosti v bytoch a začali využívať zónovú reguláciu vykurovania, za pár rokov by sme ušetrili toľko energie, že by sme teoreticky naozaj mohli vyslať prvú slovenskú raketu na Mesiac. My sme optimisti a už to živo vidíme. Raketa by sa volala Oštiepok I a štartovala by z Kráľovej hole, aby to mala k Mesiacu bližšie. Všetci by sme sedeli doma v teplučku vďaka zónovej regulácii vykurovania a sledovali priamy prenos prvej slovenskej misie na Mesiac.

Viac o efektívnom vykurovaní